Súbor budov zbierky múzea v prírode predstavuje novohradské dedinské stavanie a životný spôsob v 18. storočí. Plavecký drevený dom, ktorý tvorí jadro súboru budov, v roku 1932 prepravili z obce Karancskeszi do Balašských Ďarmót. Túto konštrukciu v zhode s jej póvodnou formou tu, v Balašských Ďarmotách zložil tesársky majster z dediny Karancskeszi. Dom so slamenou strechou, delený na tri miestnosti reprezentuje starý typ domu Novohradskej stolice a súčasne je charakteristickým exemplárom plaveckej výstavby, ktorý je príbuzny s drevenicami severnejšej lesnej zóny. Delenie, štruktúra a rozvoj domu ukazuje ten typ domu Mad’arstva, v ktorom sa otvorené ohnisko pre varenie a výhrevná pec nachádzajú v izbe.

Drevená maštal’ na začiatku 19. storočia ešte ako mlyn fungovala v obci Bocsárlapujtő, neskôr ju v ledva zmenenej forme používali ako maštaľ až po ten čas, kým sa v roku 1933 nedostala do Balašských Ďarmót. Roku 1934 sa zbierka rozšírila o jednu odbočkovú drevenú stodolu pochádzajúcu z dediny Potvorce. Stodola sa podobne ako maštaľ postavila začiatkom 19. storočia. V jej vnútornom priestore sa umiestnil olejový lis datovaný do roku 1872. V stodole je vystavený vínový lis z roku 1836. V roku 1966 po zničení sa niekdajšej drevenej stodoly voľne stojaci olejový lis zakryli jednou šesťpodperovou stodolou. Toho istého roku hospodársky dvor oplotili pleteným plo-torn typu plota obyčajne používaného v obci Ipolyszôg. Dvor sa takto konečne stal znovu úpiným.

Zbierka múzea v prírode sa roku 1996 rozmnožila o dalšie, a to o tieto sakrálne stavby: kópia kapinky pochádzajúcej z okraja obce Szanda a z doby okolo roku 1880, v ktorej stavbe sa nachádza obliekaná soška Márie, a re-konštrukcia prícestného kríža.